veriaci či neveriaci

Po udalostiach 11. septembra 2001 dostala Anna Grahamová. dcéra známeho kazateľa Billyho Grahama, v televíznom programe takúto otázku: „Ako mohol Boh niečo také dopustiť?“ Anna odpovedala: „Verím, že Boh je rovnako ako my hlboko zarmútený tým, čo sa stalo. Lenže my sme po roky Bohu hovorili, aby odišiel z našich škôl, z našej vlády a z nášho života. Ako potom môžeme očakávať, že nás Boh požehná a ochráni? Veď sme ho sami žiadali, aby nás nechal na pokoji!“

Myslím si, že sa to začalo, keď sa Madeline Murrayová-O´ Harronová (sama bola zavraždená) sťažovala, že náboženstvo nepatrí do škôl. Tak sme povedali OK a zrušili sme ho. Potom sa ktosi pridal a povedal, že by bolo najlepšie, aby sa ani Biblia v školách nečítala... Biblia, ktorá hovorí nezabiješ, nepokradneš a miluj svojho blížneho ako seba samého. A my sme opäť povedali OK. Potom Dr. Benjamin Spock začal hlásať, že by sme nemali svoje deti trestať, keď sa správajú zle, lebo by sme tak mohli zraniť ich mladú osobnosť a narušiť ich sebaúctu (syn Dr. Spocka spáchal samovraždu), a my sme súhlasili: „Odborník určite vie, čo hovorí.“ Tak sme znova povedali OK. Potom niekto povedal učiteľom, aby ani v škole netrestali deti za ich správanie, že to nie je správna výchovná metóda. Ešte im pohrozil, že keby neposlúchli, mohli by stratiť svoje dobré meno, prípadne sa dostať na súd. (A pritom medzi výchovou a bitkou, fackami, ponižovaním a kopancami je veľký rozdiel.) A my sme opäť súhlasne prikývli a povedali OK. Potom niekto navrhol, aby sme dovolili našim deťom všetko vyskúšať, veď čím skôr získajú skúsenosti, tým lepšie. Nech si užívajú. Veď dievčatá môžu dostať antikoncepciu, prípadne ísť bez problémov na potrat, keby to potrebovali, a nemusia o tom ani povedať svojim rodičom. Chlapci, tí si aj tak budú robiť to, čo chcú, tak im dajme toľko kondómov, koľko si len žiadajú, aby si poriadne užili zábavu. Nemusíme pritom hovoriť rodičom, že ich dostali v škole. A my sme zase povedali OK. Potom niekto z vyšších úradníkov povedal, že ak poctivo pracujeme, nezáleží na tom, čo robíme v súkromí. To je pravda, v súkromí si môže človek robiť, čo chce – čo koho do toho! Tak sme zase súhlasili a nahlas povedali, že nám nezáleží na tom, čo človek robí v súkromí. Potom niekto povedal, že by bolo zaujímavé a iste aj výnosné vydávať časopisy s obrázkami nahých žien a nazval to dobrým, realistickým ocenením krásy ženského tela. A my sme povedali OK, veď na tom nie je nič zlé. Potom ktosi toto ocenenie posunul ešte o krok ďalej a publikoval obrázky nahých detí. Ďalší krok urobil, keď to všetko sprístupnil na internete. A my sme povedali OK, odvolali sa predsa na slobodu prejavu. Potom prišiel zábavný priemysel a ponúkol hry a filmy, ktoré propagujú neúctu k ženám, neúctu k životu, rúhanie, hriech a protizákonný sex, zlo, násilie. Súčasne s tým prišla ponuka hudby povzbudzujúca k znásilňovaniu, drogám, vraždám a samovraždám. Spropagovali sa satanistické vzory. A my sme opäť povedali OK – je to predsa iba zábava, ktorá nemá žiadne negatívne vplyvy, lebo ju nikto neberie vážne. A teraz sa pýtame sami seba, prečo naše deti nemajú svedomie, prečo nevedia rozoznať dobré od zlého, a prečo pre ne nie je problém zabiť cudzinca, svojho spolužiaka či seba samého. Keby sme o tom dlhšie a hlbšie popremýšľali, možno by sme našli odpoveď. Myslím si, že to priamo súvisí s tým, že: Človek žne len to, čo predtým zasadil.