Na ulici na asfalte ležali črepiny môjho volania.
Moja duša sa na nich poranila a začala krvácať.
Moje srdce zachvátil hlad zúfalstva.
Moja cesta bola cestou smrti,
každý môj krok bol hnaný mojím vlastným hriechom.
Tam na kríži na Golgote si ma, Pane, predsa len uvidel
v mojom zmietaní, zavolal si ma menom,
zachránil ma na mojej ceste smrti
a moje nohy si postavil na základ večnosti.
Ty si svoje zjazvené ruky položil na moju dušu
a uzdravil ju od všetkých rán spôsobených mojím hriechom.
A črepy môjho volania dozneli v diaľavách tvojej milosti.
Ty si uspokojil hlad môjho srdca,
nasýtil si ma pokojom svojej prítomnosti.
Petra Grimbergová
Komentáre
Petra, tak teraz neviem,
Tak Petra, očúvaj, ja sa s tým krížom vláčim tiež, je to celkom drina, to mi ver a ani neviem, či som správne na Gogolte, asi nie ako sa poznám, to je fuk. Ale podstatné je, že už teraz som zacítil dotyk pár rúk na duši a to ma prekvapuje, lebo ukrižovať sa ma ešte iba chystajú.
Tak verím, že to dopadne všetko tak ako má, ako píšeš. Som bol zasa menej stručný tak prepáč. Ahoj.